História osady Geceľ

Región Orava patrí medzi najzachovalejšie oblasti Slovenska a ponúka nezabudnuteľné rodinné príbehy a kvalitné služby v lete aj v zime. Je to krajina s tradíciami, trvajúcou históriou. Rovnako TILIA píše príbeh dejín siahajúci až do 13. storočia. Naši predkovia na tomto jedinečnom mieste zanechali majestátny anglický park, kultúrne pamiatky a dôležité historické udalosti, ktoré odkrývajú životy našich predkov.

Osada sa prvou písomnou zmienkou spomína v roku 1415, ale jej pôvod bude oveľa starší, keďže mala úrodnú pôdu, ktorá neostávala bez povšimnutia. Názov obce Geceľ pochádza z mena Gac, ktoré patrilo rodine z Vyšného Kubína.

Zemianska osada patrila do majetku oravského panstva, ktoré ju v tomto období prenajalo Vavrincovi Jarábkovi. Ďalší z rodu Jarábkovcov – Juraj, sa v súpisoch spomína v 15. storočí. V roku 1557 vstúpil do čela oravského panstva František Thurzo. Nástup bývalého nitrianskeho biskupa na oravskú stolicu ohrozil majetkové práva rodiny Jarábkovej na Geceli.

Vlastnícke pomery sa zmenili v roku 1573, kedy sa o osude obce prestalo rozhodovať na Oravskom hrade a Sebastián Bajcsy dostal do držby Geceľ a časť Beňovej Lehoty od panovníka Maximiliána II. Potomstvo Sebastiána Bajcsyho si udržalo panstvo viac ako 200 rokov. Boli to prívrženci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a napomohli k jeho šíreniu na Orave.

Na prelome 19. a 20. storočia žil v Geceli jeden zo spoločensky najúspešnejších obyvateľov – Šimon Čaplovič. Pôsobil ako oravský, ale aj turčiansky župan a jeho kúria sa vtedy stala centrom politického a spoločenského života Oravy.

V 19. storočí vstupujú do majetkovej skladby Gecele aj Zmeškalovci. Tento rod sa pokúsil v zemianskej osade priamo usadiť, vybudoval si veľkú rezidenciu, osud im však nebol naklonený. Smrť len 26-ročného Vojtecha ukončila obdobie rodiny Zmeškal.

Po smrti Šimona Čaploviča život v Geceli neutíchol. Na základe testamentu Šimona Čaploviča, získala vplyv na ďalší vývoj udalostí Margita Ganzaughová. Na jej podnet sa vlastníkom kúrie stal František Izsóf a jeho sestra Alžbeta, vydatá za Stanislava Dziewicza. František pôsobil ako hlavný právny zástupca Oravskej stolice. O kúrie a okolie bolo dobre postarané až do obdobia druhej svetovej vojny, kedy v roku 1948 pristúpila k moci v ČSR komunistická strana. Rodiny Izsófovcov a Diewiczovcov si napriek týmto udalostiam udržali majetok až do roku 1973.

Geceľ – do roku 1960 existoval ako samostatná osada. Po tomto roku sa spolu s Porubou – Zábrežou zlúčila do jednej obce – Oravskej Poruby.

V priebehu 20. storočia sa zásadne zmenil charakter Gecele a bývala dedina sa zmenila na rekreačné stredisko. V roku 1974 prebrala kúriu aj s okolím Okresná správa CR DK. Odbor výstavby a plánovania vydal v roku 1976 územné rozhodnutie, ktorým schválil reformu tohto miesta, čím sa začala výstavba Kemp Tília Gäceľ. Dodnes víta svojich návštevníkov a dá sa povedať, že zahájenie projektu TiliaResort predstavuje dlhoročnú „Tradíciu na novej ceste“.

Niektoré majestátne pamiatky sa na Geceli zachovali dodnes. V blízkosti pôvodných šľachtických kúrii bol vybudovaný na Orave ojedinelý a na svoju dobu vysoko cenený anglický park, ktorý plynule prechádzal do okolitej prírody. Historický park si svoje črty zachoval dodnes. Prírodnú scenériu dopĺňa rieka Orava, ktorá bola v roku 1998 zaradená do zoznamu medzinárodne významných mokradí chránených t.z. Ramsarskou konvenciou pod názvom „Rieka Orava a jej prítoky“. Súčasne sa toto fotogenické miesto zaradilo do území chránených Európskou úniou v programe Natura 2000 ako Orava.

Ako pozostatok kaštieľa rodu Bajcsyovcov sa tu nachádza Kamenná veža zo 17. storočia, je vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Pre naše dejiny má význam v súvislosti s udalosťami, ktoré na Orave v roku 1848 naštartovali „Žiadosti oravského ľudu“. Veža dostala nový šat v roku 2019 a okrem historických spomienok ponúka návštevníkom možnosť tráviť v jej útrobách voľný čas v podobe výstav a podujatí. Kúria Šimona Čaploviča je dnes jedným z najzachovalejších šľachtických domov bývalej kuriálnej dediny. Aj keď sa zmenila na zariadenie služieb, jej detaily výzdoby sa zachovali dodnes. Udržala sa aj kúria Jozefa Čaploviča a zimné sídlo Šimona Čaploviča.

V lesíku povyše Gecele sa nachádza cintorín s niekoľkými náhrobníkmi, ktoré sú podpísané zubom času. zubom času. Väčšinu pamätných nápisových dosiek nie je možné identifikovať, no zvyšná časť patrí menám rodinných príslušníkov rodov, ktoré osídľovali toto jedinečné miesto.

História Gecele skrýva ešte mnoho vzácnych informácií, ktoré popísal vo svojej knihe Michal Čajka a kolektív pod názvom „Geceľ – Perla Oravy“. Publikáciu máte možnosť získať priamo na recepcii KEMP TÍLIA GÄCEĽ.